How I haven't finished American Psycho

This time I am writing in English. I think it's more natural for me to write in English when writing about literature. Or maybe it's because I read this book in English, I don't know. It doesn't really matter. The point is, this is one of a few books I haven't finished reading.

American Psycho is one of the books assigned for my class of American Gothic literature and since I was really busy during semester I didn't have time to read it, so I decided I would do it during Christmas. So I started reading it 5 or 6 days ago. At first, it was a bit boring, maybe because I was there when the professor talked about it and she gave some things away. It took me 4 days to get to page 200. And then it started.

Yesterday I started reading after lunch and around page 200 murders began. It was that terrible, but really soon it escalated. But then I had an evening out with my best friend, so I didn't get to the worst things. After I got back I decided to finish the book, but I regretted it very soon. Who in their right mind enjoys reading this? I don't want to sound harsh because I know someone who likes the book and that person is one if the nicest I've ever met, but I don't get it. It wasn't horrifying, because I read about too many murders, and I think I am not that easily scared or surprised, it was disgusting. I really find nothing enjoyable about mutilating women while they are still alive and slowly and painfully murdering them. I really don't. 

Ok I get that this book is a criticism of the 80s society and also there are many witty and sarcastic passages, but I think there is a better way to criticize society than through the life and mind of a psychopath who mutilates and kills people. Take Jane Austen. When you look past the romance, her criticism is full of wit and sarcasm. Or Thomas Hardy. Tess of the d'Urbervilles or Jude the Obscure by no means have happy ending, so you can't complain that it is too romantic. He is less subtle about his criticism, but his criticism is harsh. Or there is Dickens; I could go on and on naming all the authors who criticize society. And that's just 19th century literature. 

To sum up, I stopped reading the book around page 364, which is about 40 pages till the end, but I was too disgusted to finish. I think I will stick to the genres I love when feeling like reading something. Have a nice day.

Freyin piatok v sobotu

Už neuveriteľne dlho sa chystám na to, že začnem svoj blog. Založila som si ho strašne dávno, i názov som mu dala, ale nikdy sa mi nepodarilo ho začať. Dôvodov bolo mnoho: nemala som čas, potom som zrovna nemala náladu na písanie, ale hlavne som mala pocit, že nemám čo povedať. A možno ani nemám, ale konečne som si povedala, že svoju kreativitu aj niekde a niekedy musím rozvíjať. Keď už to IQ stúpať nebude, tak aspoň udržiavať ho musím. A prečo začínam dnes? Ďalší príspevok mojej drahej kamarátky Fay du Fée ma inšpiroval. Niežeby bola inšpiratívna len teraz, to ona je vždy, ale konečne trafila aj moju náladu ;)

Prečo ten názov Freya's Friday? Hm, jedného dňa som zistila, že piatok, t.j. Friday znamená Freyin deň, tak som si povedala, že budem pridávať príspevky v piatok, keďže je to práve môj (Freyin) deň. Lenže ako sa poznám, tak určite nebudem písať len v piatky, že to bude skôr sporadické a keď ma kopne Múza, tak som sa vyhovorila na to, že predsa Freya's Friday = Freya's Freya's day = každý deň je predsa Freyin. Neviem, či túto logiku chápete, ale to je predsa jedno.

Posledné dni som neuveriteľne zaneprázdnená a na nič nemám čas, ale to je dobre. Síce som na konci týždňa veľmi unavená, ale aspoň mám pocit dobre vykonanej práce. Neviem, o čom písať skôr, lebo je toho veľa nového a zaujímavého (aspoň pre mňa) zas písať o všetkom naraz nie je zrovna najlepší nápad. Začnem tým najnovším.

Včera skoro ráno som cestovala domov. Z Brna do Levíc. Je to cesta na tri hodiny trištvrte, tak som si druhú polovicu cesty čítala. Čítala som Avant - Garde Theatre od Christophera Innesa a zistila som, že by som chcela vidieť predstavenie Marlowho Dr. Fausta v podaní Grotowského. Prečo? Jednoducho povedané, obecenstvo sa podieľalo na predstavení, boli hosťami Fausta, a on im servíroval jedlá, ktoré boli montážou jeho života, a ktoré herec zahral pred nimi. Plus neskôr obecenstvo zistilo, že reprezentovali banalitu každodenného života. Veľmi ma to zaujalo, a byť súčasťou niečoho takého, by bolo skvelé. Plus ak ste zoznámení s týmto dielom Christophera Marlowa, tak vám je jasné, že v tom predstavení muselo byť toho zaujímavého fakt veľa. Jediné, čo mi trochu vadilo bolo, že renesančnej dráme v avantgarde venovali len tri strany. Na druhú stranu, je to aj logické, keďže tá kniha poníma avantgardu veľmi zoširoka, a keď sa chcem o renesančných dielach v avantgarde dozvedieť viac, tak si musím zohnať niečo špecifickejšie a podrobnejšie.

Od včera mám pocit, akoby sa zastavil čas. Aj keď mám toho veľa a mala by som čo to prečítať na hodiny literatúry, tak doma na to čas nemám. A ani chuť. Mám pocit, že doma okrem varenia a pečenia nič iné nerobím. Ale nesťažujem sa, baví ma robiť radosť svojej rodine.

Teraz by som sa mala ísť venovať prekladu, aby som to mala čo najskôr z krku, pretože potom príde divadlo, deadline na príspevky do časopisu a kopec iných vecí. Nemôžem si predsa nechať všetko na poslednú chvíľu, nechcem sa zblázniť.