Freyin piatok v sobotu

Už neuveriteľne dlho sa chystám na to, že začnem svoj blog. Založila som si ho strašne dávno, i názov som mu dala, ale nikdy sa mi nepodarilo ho začať. Dôvodov bolo mnoho: nemala som čas, potom som zrovna nemala náladu na písanie, ale hlavne som mala pocit, že nemám čo povedať. A možno ani nemám, ale konečne som si povedala, že svoju kreativitu aj niekde a niekedy musím rozvíjať. Keď už to IQ stúpať nebude, tak aspoň udržiavať ho musím. A prečo začínam dnes? Ďalší príspevok mojej drahej kamarátky Fay du Fée ma inšpiroval. Niežeby bola inšpiratívna len teraz, to ona je vždy, ale konečne trafila aj moju náladu ;)

Prečo ten názov Freya's Friday? Hm, jedného dňa som zistila, že piatok, t.j. Friday znamená Freyin deň, tak som si povedala, že budem pridávať príspevky v piatok, keďže je to práve môj (Freyin) deň. Lenže ako sa poznám, tak určite nebudem písať len v piatky, že to bude skôr sporadické a keď ma kopne Múza, tak som sa vyhovorila na to, že predsa Freya's Friday = Freya's Freya's day = každý deň je predsa Freyin. Neviem, či túto logiku chápete, ale to je predsa jedno.

Posledné dni som neuveriteľne zaneprázdnená a na nič nemám čas, ale to je dobre. Síce som na konci týždňa veľmi unavená, ale aspoň mám pocit dobre vykonanej práce. Neviem, o čom písať skôr, lebo je toho veľa nového a zaujímavého (aspoň pre mňa) zas písať o všetkom naraz nie je zrovna najlepší nápad. Začnem tým najnovším.

Včera skoro ráno som cestovala domov. Z Brna do Levíc. Je to cesta na tri hodiny trištvrte, tak som si druhú polovicu cesty čítala. Čítala som Avant - Garde Theatre od Christophera Innesa a zistila som, že by som chcela vidieť predstavenie Marlowho Dr. Fausta v podaní Grotowského. Prečo? Jednoducho povedané, obecenstvo sa podieľalo na predstavení, boli hosťami Fausta, a on im servíroval jedlá, ktoré boli montážou jeho života, a ktoré herec zahral pred nimi. Plus neskôr obecenstvo zistilo, že reprezentovali banalitu každodenného života. Veľmi ma to zaujalo, a byť súčasťou niečoho takého, by bolo skvelé. Plus ak ste zoznámení s týmto dielom Christophera Marlowa, tak vám je jasné, že v tom predstavení muselo byť toho zaujímavého fakt veľa. Jediné, čo mi trochu vadilo bolo, že renesančnej dráme v avantgarde venovali len tri strany. Na druhú stranu, je to aj logické, keďže tá kniha poníma avantgardu veľmi zoširoka, a keď sa chcem o renesančných dielach v avantgarde dozvedieť viac, tak si musím zohnať niečo špecifickejšie a podrobnejšie.

Od včera mám pocit, akoby sa zastavil čas. Aj keď mám toho veľa a mala by som čo to prečítať na hodiny literatúry, tak doma na to čas nemám. A ani chuť. Mám pocit, že doma okrem varenia a pečenia nič iné nerobím. Ale nesťažujem sa, baví ma robiť radosť svojej rodine.

Teraz by som sa mala ísť venovať prekladu, aby som to mala čo najskôr z krku, pretože potom príde divadlo, deadline na príspevky do časopisu a kopec iných vecí. Nemôžem si predsa nechať všetko na poslednú chvíľu, nechcem sa zblázniť.