Milujem jarné a víkendové Brno. Atmosféra mesta je vtedy veľmi príjemná. Už celý týždeň bolo veľmi pekne, ale až dnes som si ho užila. Samozrejme, je to tým, že cez týždeň neviem, kde mi hlava stojí, keďže pendlujem medzi prácou a školou. Nehovoriac o tom, že aj doma sa musím pripravovať ako do školy, tak aj do práce. A aj keď by som celý víkend mohla stráviť nad knihami a stále by som bola pozadu, aj tak som sa rozhodla vyhradiť si sobotu len pre seba a pre aktívny odpočinok.
Včera som v podstate zistila, že som sa prihlásila na workshop bretónskych tancov, a aj keď mi to pripadalo ako skvelý nápad pri prihlasovaní, tak včera po celom dni v práci, som náladu na tancovanie nemala. Ešteže ráno je múdrejšie večera, takže keď som sa dnes ráno zobudila, tak nechcenie bolo preč.
Workshop bol úžasný. Až na to, že som zistila, že mám z predchádzajúceho dňa svalovku na nohách. Deň predtým som sa rozhodla, že miesto toho, aby som musela čakať 15 na ďalší vlak, tak dobehnem ten, čo mal ísť pre ním. v podstate som mala 5 minút na 1,2 kilometra. A občas mi v hlave skrsne nápad, ktorého uskutočnenie neskôr ľutujem. Asi 800 metrov trasy k stanici bolo dolu nehorázne prudkým kopcom. Má to svoje nevýhody aj výhody. Nemusela som vynaložiť toľko sily na beh, takže to nebolo také zlé, ale musela som vynaložiť veľa síl na brzdenie, aby som dolu kopcom nerobila kotrmelce... čo by na asfalte nebolo ani trochu príjemné. Takže preto tá svalovka.
Workhop bol skvelý, veľa som sa naučila aj nenaučila. Niektoré kroky boli nad moje sily. Nabudúce už to bude snáď lepšie. Počas workshopu sme mali prestávku na obed, ktorú sme strávili v parku, kde sme jedli to, čo sme si doniesli. Taký menší piknik. Konečne som bola vonku! Samozrejme nerátam chodenie mestom do práce a do školy. Po workshope sme sa vybrali na miesto festivalu, kde bolo báječne. Tí, čo ma poznajú, vedia, že z davov ľudí na kope mám tak trochu fóbiu, ale aj keď prvý pocit, keď som zbadala toľko ľudí, bol dosť nepríjemný, keď som ho prekonala, tak som si to užila. Káva, môj všeliek, mi dosť pomohla prekonať nepríjemné pocity. Kúpila som si skvelé šampóny (levanduľový a čajovníkový) a domáci levanduľovo-čučoriedkový sirup, ktorý v Brne môžete ochutnať v Skogu.
Festival všetkého bretónskeho sa samozrejme nemohol zaobísť bez bretónskych palaciniek. Mňam, mňam. Všetkým brňákom doporučujem navštíviť palacinkáreň La Phare, palacinky sú tam fakt vynikajúce! Slávnosti sa konali viacmenej na železnici, takže palacinky sme jedli s výhľadom na koľajnice a vlaky, a to mi pripomenulo knižku z detstva, ktorú som milovala - Deti železnice od Edith Nesbittovej. Celý deň mi spríjemňovala spoločnosť skvelých kamarátok, bez nich by to nebolo ono.
No a deň sme uzavreli aplikovaním novonadobudnutých tanečných schopností. Pre predstavu, ako asi bretónske tance vyzerajú, pridávam video:
Keď sme odchádzali, tak začínalo pršať. Napriek tomu som sa rozhodla ísť domov peši, čo znamená asi 40 minút chôdze. Milujem chôdzu v daždi, keď už je jar, je príjemne teplo, a prší. Na dnešný deň tak ľahko nezabudnem!
Žádné komentáře:
Okomentovat